Mnohí si zo školy možno ešte pamätáte, že Homo sapiens (Človek rozumný) je jediný dnes žijúci druh rodu človek, do ktorého sa radia všetci žijúci ľudia na planéte. V skutočnosti je táto predstava nesprávna a okrem vyhynutých pod-druhov rodu Homo (Homo neanderthalensis je najznámejší vyhynutý druh z rodu Homo) existuje ešte jeden, dodnes žijúci druh, Homo slavikus.

Homo slavikus je najstarší a najvyvinutejší druh z rodu Homo. Jeho vznik sa datuje niekedy pred 850 000 až 1 200 000 rokov. Pre porovnanie, Homo sapiens sa podľa odhadov vyvinul pred 100 až 200 tisíc rokmi, čo ho robí 4 až 12 krát mladší druh. Najstaršie archeologické nálezy Homo slavikus boli objavené blízko Ukrajinských hraníc s Bieloruskom, neďaleko mestečka Pripyať v roku 1983 pri stavebných prácach. Po 2 rokoch byrokracie sa koncom roku 1985 naplno začali robiť vykopávky, avšak tie sa museli nadobro ukončiť po nechvalne známej havárii štvrtého reaktora neďalekej jadrovej elektrárne. Z tohto náleziska, ktoré je aj v súčasnosti kontaminované a úrady nedovolia pokračovať vo vykopávkach, tak máme zachovaných len málo artefaktov. O živote prvých ľudí druhu homo slavikus tak vieme veľmi málo

Homo slavikus - rytiny na stenách
Homo slavikus – rytiny na stenách

Z iných nálezísk však vieme mnoho o tom, ako žili a migrovali počas ďalších stáročí. Pred 350 000 rokmi sa homo slavikus nachádzal na väčšine územia dnešnej Ukrajiny a Bieloruska ako aj na východe Ruska. Neďaleko Ruskej obce Obninsk, juhozápadne od Moskvy sa našli dochované nálezy nástenných rytín živočíchov a rastlín, ktorých vek sa odhaduje na 300 tisíc rokov. Ďalšie nálezy kamenných rytín boli objavené v blízkosti mesta Vilnius na Litve. Tieto však obsahovali prototyp prvého písma a ich vek je približne 150 000 rokov. Homo slavikus teda objavil písmo približne v dobe, keď inde vo svete vznikol nový druh Homo sapiens. Počas ďalších 100 000 rokov sa homo slavikus rozšíril takmer do celej oblasti východnej európy a Ruska, na všetky územia obývané slovanmi – odtiaľ vznikol názov Homo slavikus – Človek slovanský.

Homo slavikus ďalšie desaťročia na tomto území spolunažíval s Homo neanderthalensis a nepokračoval v expanzii na ďalšie územia. Zatiaľ čo iné druhy museli expandovať kvôli potrave, táto potreba u Homo slavikus zanikla s objavom agrikultúry. Avšak príchod Homo sapiens do Európy narušil túto harmóniu. Expanzívny Homo sapiens začal vytláčať z každého územia na ktoré prišiel iné druhy a v západnej Európe priviedli Homo neanderthalensis na pokraj vyhynutia. Nasledovalo obdobie bojov o územie ktoré trvalo 15 tisíc rokov. Homo slavikus, keďže bol vyvinutejší s lepšími technológiami a rozumom sa dokázal úspešne brániť, avšak hordy Homo sapiens, ktorý sa medzitým rozšíril do všetkých ostatných kútov sveta neubúdali. Zlomový bod však nastal približne pred 35 tisíc rokmi (v tej dobe bol Homo neanderthalensis oficiálne vyhnutý druh), keď sa oba druhy naučili koexistovať a boje o územie ustali. Neskôr sa medzi nimi vytvoril obchod a kultúrna výmena a dokonca kríženie. Takto získali ďalšie generácie Homo sapiens lepšiu genetickú výbavu od Homo slavikus, vrátane väčších mozgov.

Dnes má každý jedinec Homo sapiens toto genetické dedičstvo od slovanských predkov, avšak Homo slavikus sa stále vyznačuje lepšou inteligenciou, mierne väčším mozgom a lepšou pamäťou. Avšak ako sa ľudia krížia, rozdiely medzi týmito druhmi sa zahmlievajú a odhaduje sa, že do najbližších 500 rokov rozdiel úplne vymizne. Budúceho človeka bude zrejme možné nazvať Homo sapiens slavikus.

(Zobrazezné: 417 krát, z toho dnes: 1)